Presvedčenie v daždi (1)

Mám nový nápad a nový príbeh. Nevravím, že Ernest a Klára končí, a nevravím, že vás to zaujíma ale mňa to baví. :) 
Pršalo.
Aj v jej srdci. Pred oknom zbadala zaparkovanú motorku svojho frajera a zľakla sa. "Bella odmietam ti povoliť jazdiť na nej." zasmiala sa mama, ale myslela to vážne. Mama sa smiala na jej hranom vážnom podtóne. "Beriem." placla jej po ruke Bella a bežala dolu. "Nemôžem Fred." ospravedlnila sa a ignorovala tečúce kvapky po jej nie veľmi zmachlenom líci. "Prečo? Vaši ti to zakázali?" potiahol si z cigarety a hral sa na čiernobieleho rebela. "Nie." klamala ale stále hľadala lepší dôvod. Mlčala. "Si stále iba dieťa Bella. Je to zvláštne. Idem, čau." zmizol. Oplatila sa mu úprimnosť?
Áno.
Bella neustále hľadela do diaľky za týpkom v koženej bunde s nagélovanou hlavou na motorke, ktorý odchádzal. Fred bol od nej o 50 mesiacov starší a chodili spolu skoro týždeň. Zoznámili sa na školskom plese, na ktorom bola Bella so svojou kamoškou Rudolfou. Fred aj s jeho partiou, ktorú dá sa povedať viedol, stáli v rohu v kožených bundách a okukávali všetky baby.
Belle vyhŕkla ďalšia slza, pretože ju Fred opäť urazil, že je malá. On maturuje a ona len pred pol rokom nastúpila na strednú. Nemôže to tolerovať, keď už si ju vybral?
Bella si sadla na trávu vo svojej záhrade a chytila sa za brucho. Chcela sa stať staršou ako je on. Aby mohla jazdiť na jeho motorke a chodiť s celou partiou von. Bola do Freda šialene zamilovaná, ale zároveň aj naštvaná.
O 35 minút:
"Hej, teba nepoznám! Si nový sused?" postavila sa Bella z mokrej upršanej trávy v jej záhrade a mávala človeku prechádajúcemu okolo. Jej mokré vlasy jej nepridávali na kráse, pretože vyzerala ako zmoknuté kura v sukni. Prechádzajúci človek mal na sebe goretexovú čiernu bundu s kapuňou. Keď sa k nej otočil, ostal nehybne stáť. Po dvoch sekundách podišiel k plotu a zložil si kapucňu. Bol to čísi strapatý chalan so svetlými vlasmi približne v Bellinom veku. Usmial sa. "Ahoj som John. Bývam od teba asi o dve ulice ďaľej od minulého týždňa." predstavil sa cez kvapky padajúceho dažďa. " A kam ideš?" šibnuto sa spýtala Bella a začala si žmýkať svoje hnedé rovné vlasy. "Nakúpiť paradajky. Moji bratia ich majú radi." povedal zachrípnutým hlasom a potom si odkašlal. "Môžem ísť s tebou?" usmiala sa Bella a vyšla zo záhrady. John sa na ňu zvláštne pozrel svojimi bledohnedými očami až prestalo pršať a vyšlo slnko.
"Isabella Denise Adorableová! Vráť sa okamžite domov a prezleč sa! Ty si naozaj bola celú hodinu na tráve v daždi? Si normálna?!" začala vrieskať Bellina mama z balkóna spálne. John sa začal tlmene smiať a Bella ostala červená. "Ty si si to nevšimla mami?" odkričala jej naspäť Bella. "Spala som! Čakám predsa tvojho ďaľšieho súrodenca! Musím spať!" stále kričala. "Och...celá ulica musí vedieť čo sa deje. Idem sa prezliecť. O 42 sekúnd som späť. Prosím počkaj ma..." precedila pomedzi zuby mokrá Bella a bežala do domu. Svoju mokrú sukňu a blúzku si dala na sušiak a na rýchlo na seba hodila obrovskú mikinu s klokaními vačkami a na mokré vlasy nasadila čiernu obyčajnú čiapku tak, že jej netrčal ani jeden hnedý vlas.
"Koľko máš vlastne rokov?" spýtala sa Bella počas cesty do potravín keď sa práve hrala na malú a chodila po obrúbniku aby udržala rovnováhu. John mal ruky vo vreckách bundy a išiel popri nej. "16 a dvanásť dní." odpovedal a odkopol najbližší kameň. "Aj ja mám 16. Ale iba sedem dní." zasmiala sa Bella a uvedomila si, že obaja sa narodili v tom istom mesiaci. "Povedz mi niečo o sebe.." sebavedomo z neho ťahala otázky a on na ne pohotovo odpovedal. Povedal jej, že hrával 10 rokov futbal za školu, z ktorej práve odišiel a chce začať trénovať v nejakom tíme aj tu. Povedal aj to, že má dvoch mladších bratov a jednu sestru, ktorá o rok končí vysokú. Povedal aj to, že jeho rodina je silno veriaca a preto začal minulý týždeň navštevovať gymnázium sv. Apolónie, a aj to, že každé ráno chodí na bicykli do tej školy na bicykli 12, 58 km.
"To kvôli nejakej cirkevnej škole chodíš každé ráno dvanásť a pol kilometra na bicykli keď ulicu vedľa máš normalné gymko?" zastrčila si prameň vlasov do čiapky Bella a nechápavo kráčala ďalej.
"Veríš v Boha?" zastal John a pozeral svojej novej známej do očí s napätým výrazom. Bella pozrela mimo, zaváhala a napokon vyslovila to pre Johna škaredé NIE. John sa zvláštne usmial a pokračoval v ceste do obchodu pre paradajky.
 "Povedala som niečo zle? Nemusíme mať o viere predsa rovnaké názory, či?? vyzvedala keď už prechádzali v obchode popri regáloch so zeleninou. "Nie, nemusíme. Ja len, som si myslel... vyzeráš veľmi slušne a .. také baby poznám z nášho stretka v kostole. Pôsobia úplne tak isto ako ty. Zaujímavé." prehodil a vzal do rúk tri balenia cherry paradajok. "Pôsobím slušne?? Ja nechcem pôsobiť slušne.. chcem byť grázel!!" začala mierne panikáriť cestou k pokladni až na nich pár ľudí zazeralo. "Áno pôsobíš." začal vykladať tovar na pás a kútiky úst sa mu zdvíhali. "Aktuálne niesi zmachlená, máš obyčajnú mikinu a nie výstrih po opasok, tenisky... si celkom milá a sebavedomá." povedal a podával pokladničke značne zmočenú bankovku. Bella ostala úplne zarazená. Nevedela, či to má brať ako kompliment alebo ako urážku, pretože vždy chcela vyzerať ako tie dievčatá, ktoré pochodujú popri grázloch ako je Fred. Ale nešlo jej to pretože zároveň mala rada pohodlný štýl.
Pred Bellinim domom John zastal až mu jeho svetlé ale nie blond vlasy začali viať na stranu. "Nechceš prísť na jedno stretko do kostola?" spýtal sa jej a opäť sa tak čudne ale zlato usmial. Bella bola očividne mimo z jeho výrazu ale bola rada, že má nového kamaráta. "Keďže ťa poznám možno hodinu a zdá sa mi, že ťa poznám roky, a budem rada ak budeme super kamaráti, prídem tam. Kedy to býva?" "Piatky o piatej." vysypal zo seba šťastne. "V kostole sv. Monitora na Saint Avenue. Prosím, príď tam. Budem veľmi rád." dopovedal a začal bežať domov. Doslovne bežal.
Bella také prekvapenie vo svojom živote ešte nezažila. Kto to bol zač? Páčilo sa jej jeho správanie, aj keď nebol ako ostatný. Zaznačila si do svojho nasilu ružového kalendára, že v piatok o piatej má byť v kostole svätého Monitora a hneď na to, začala opäť myslieť na Freda.

Emoňa.