Who is Fred (2)

Štátne gymnázium:
"Isabella, Rudolfa, čo tu ešte robíte, takto neskoro po vyučovaní?" strikte sa spýtala matematikárka Beverlyová, keď zbadala dve kamarátky s knihami v ruke stáť pred vchodom školy. Bella nevedela čo má odpovedať, hľadala nejakú prijateľnú lož, ale jej ukecaná kamarátka ju predbehla. "Bella čaká na svojho frajera. On je totiž po škole." vydala zo seba Rudolfa. Bella sa začala červenať z dvoch dôvodov. Z hnevu na svoju dlhoročnú parťáčku a z trápneho pocitu. Matikárka Beverlyová sa uchehtla a poznamenala :"Pokiaľ viem, po škole je iba skupinka chlapcov zo štvrtej triedy." Rudolfa už chcela niečo povedať, no Bella ju šťuchla do boku. "Zdravím vás. Nezabudnite však, že zajtra je písomka zo štatistík a z nerovníc. Takže žiadne flákanie so štvrtákmi a šup šup precvičujte si príklady." povedala na odchod učiteľka a odišla na svojich typických čiernych topánkach na dvoj-centimetrovom opätku.
"Ty nie si normálna už fakt. To má akože celý učiteľský zbor vedieť, že Isabella Adorable má niečo so štvrtákmi? Teraz na mňa budú zazerať ako na nejakú namyslenú ignorantku, že si neviem nájsť frajera v mojom veku. Ďakujem!" nahnevala sa Bella. "Prepáč, ale ak mám byť úprimná, Beverlyovej som to povedala tak trochu naschvál." "Čo? Akože naschvál? Chceš aby vedela, že chodím s Fredom?" "Áno. Nepáči sa mi, že spolu chodíte. Moja sestra Amanda s ním má anglinu a hovorí, že každú jednu hodinu vedľa neho sedí iné dievča. A každé jedno dievča ho úplne žerie. Vieš ako si to užíva?" rozprávala Rudolfa. Bellu to trocha zarazilo ale nenechala to na sebe poznať. "Tvoja sestra Amanda si vie tiež dobre vymýšľať. Spýtala si sa jej už, či ho tak trochu nežerie aj ona?" uštipačne sa spýtala Bella, na čo sa Rudolfa urazila. "No dovoľ. Moja sestra má úroveň." "Aha. Tak to tým chceš povedať, že ja tú úroveň nemám? Vieš čo Rudolfa? Vypadni. My dve sme spolu skončili. A nechápem, prečo mi to hovoríš až teraz. Chodím s ním už skoro dva týždne a ty mi povieš tvoj úprimný naňho až teraz." Ako náhle to dopovedala, Rudolfu už nevidela. Stratila sa niekde za stromami. Jej kamarátka, s ktorou sa pozná už od základky, mala veľmi výrečnú povahu. Výrečnú, ale nie moc úprimnú. Veľa vecí čo ju štvalo, si pestovala v sebe a nakoniec ich zo seba dostala v tej najnevhodnejšej chvíli. Ako napríklad teraz.
"Hey sweetiee..." vyšiel po tridsiatich minútach z východu školy Fred so svojimi podobnými spolužiakmi. Bella sa usmiala. Pobozkal ju na ústa a všetci spolužiaci sa na tom začali smiať. "Je vám niečo smiešne?" odvážne sa spýtala aj keď niekde vo vnútri sa totálne klepala. Bolo jej zvláštne byť sama s piatimi o tri a pol roky staršími chalanmi. "Nie v kľude pokračujte.." slizko sa zasmial perverzák Mark, Fredov spolužiak. Bella nevedela ako sa má zachovať, tak mlčala. Čakala, že im Fred niečo povie, ale nestalo sa tak. Chcela si užívať tú chvíľu, že konečne je tým dievčaťom, čo sa točí okolo úspešných chlapcov, ale necítila sa tak dobre, ako čakala. Fred ju objal okolo pliec, aj keď bol od nej o hlavu vyšší a celkovo väčší. Všetci sa vybrali do Subwaya. Cestou tam Fredovi spolužiaci urobili nejaké to peklo náhodným okoloidúcim alebo ich mladším spolužiakom. Napríklad bifľošovi Augustusovi Stewovi z druhej triedy, ktorý vyhráva všetky olympiády a pýši sa jednotkami, kopol Mark do zadku a následne mu hodil okuliare do smetného koša. Augustus totiž čakal na autobus, ktorý ho mal odviezť na hodinu saxofónu. Celá Fredova partia sa na tom začala nesmierne rehotať. Iba Belle došlo, že je to šikana. "Hahahaha prečo sa nesmeješ tiež sweetie? Nevidela si ako vtipne padol August na zem?" primitívne sa počas smiechu opýtal Fred. Belle docvaklo, že musí zapadnúť. Začala sa smiať aj ona. Aj keď sa smiala umelo, nikto si to nevšimol. Augustus na ňu hľadel zúfalo a prekvapene. Mal síce rozmazané pred očami, pretože mal okuliare v smetiaku, ale jej smiech rozoznať vedel. Totižto na základnej boli spolu v skupine na geografickej olympiáde. Fred, držiac Bellu frajersky za ruku a štyria chalani ktorí sa nevedeli prestať smiať chceli pokračovať v ceste do Subwayu, keď zrazu počuli slovo "Ďakujem." z Augustusovych úst. S prekvapením sa otočili a zbadali istého chalana, ktorý loví Augustusove okuliare zo smetiaku. To ďakujem patrilo jemu. "To ti spravili oni?" spýtal sa chlapec Augustusa, a pozrel na skupinu. "To je Ok. Tu máš saxofón. Ahoj." podal mu chlapec hudobný nástroj do ruky a Augustus odišiel na autobus. V tom ho Bella spoznala. Jeho svetlé vlasy mu trčali z čiapky. Jeho z cela zachrípnutý hlas, ktorý pôsobil ako tá lepšia forma mutovania. A jeho zvlášty úsmev. Aj teraz bol na jeho tvári. John. Už by na ňho skoro zabudla. John prešiel popri skupine s tým čudným úsmevom a celý čas sa pozeral na Bellu. Bolo to ako pichnutie do svedomia. Cítila to iba ona. Fred a jeho parťáci ostali na prechádzajúceho Johna udivene hľadieť. Hurónsky smiech ich prešiel ihneď. Ale prečo? "Hej, svätý. Vráť sa. Potrebujem doučovanie z etiky.!!!" začal na odchádzajúceho Johna kričať Mark. Myslel si, že bude vtipný. "Ja nemám na škole etiku!" odkričal späť John, strčil si ruky do vreciek, a pokračoval v ceste. Bellu táto situácia zaskočila a celý večer sa cítila tak, ako nikdy pred tým. Kvôli Fredovej partii pôsobí pred ostatnými ako mrcha.

Emoňa