Včera sa mi narodil brat. Volá sa otrasne. Volá sa Frederik. Asi skočím z mosta. Keď sa môj otec dozvedel, že sa volá Fred, skoro v nemocnici zkolaboval. Plánovali predsa meno James.
Keď som sa mamy pýtala, prečo mu dala také meno, odvetila, že posledné mesiace tehotenstva sa jej v hlave mihali slová Bella a Fred. A myslela si, že je to znamenie. To znamenie určite nebolo. Bola to materinská intuícia, že ma Fred znásilnil. Ale zlú intuíciu jej tehotenské hormóny preprodukovali na nejaké nepochopiteľné znamenie.
_
Milá Ruth,
Fred je už doma. Je zlatý ale ešte stále je mi nevoľno pri počutí jeho mena keď ho mama prebaľuje alebo tak. Otec navrhol, že ho bude volať Derik aby prvú zlú časť mena odtrhol, ale mama povedala, že sa jej to nepáči. Keby tak len bola vedela, čo pre mňa to otrasné meno znamená.
_
Milá Ruth,
John bol u nás a Derik sa na ňom stále smial. Mama povedala, že z Johna bude dobrý otec a že má super skúsenosti, keďže má mladších bratov. Trocha som sa začervenala a skúsila som si námatkovo Johna predstaviť ako otca. Bola to zvláštna predstava ale vlastne by to do seba všetko pasovalo. Viem, že Boh chce, aby mal John milión detí. Ktovie, čo chce Boh robiť so mnou...
_
Milá Ruth,
už je to rok od tej hroznej udalosti s Fredom. Bude to rok, čo chodím s Johnom. A taktiež aj Derik bude mať o dva týždne rok. Fred je ešte stále vo väzení. Minule som na uluci stretla jeho mamu, ako plače. Stál pri nej Todd. Keď ma jeho mama zbadala, začala plakať ešte viac. Zrejme sa viní za to, že porodila takého syna. Podišla som k nim a povedala som: Máte aj dobrého syna. Todda. Povzbudzujte ho dobre ?
Som čudná. Fredovi som odpustila. Za to čudná nie som.
__
Milá Ruth,
Som šťastná. posledný záznam tu mám zpred roka za čo sa hanbím. Ale dôležité je, že som zmaturovala. Idem na vysokú na Montanskú. Ak mám pravdu povedať, na Montanskú idú všetci z Heleny. Aj John. Aj Rudolfa.
__
Milá Ruth,
Derik mal včera desať rokov. To je ale, čo?
S Johnom som už dva a pol roka vydatá. Volám sa Isabella Moby. Adorable bolo vtipnejšie, čo už. Neverím, že som si našla čas napísať sem. Ale Phil a Jacob spia a ja som sa začala hrabať v komore nášho žltého domu na predmestí Memphisu. Našla som ťa Ruth.
Phil a Jacobs majú skoro jeden rok. Sú to moji synovia. Dvojičky.
Ktovie ako by si reagovala na tento záznam v deň, keď si išla kúpiť s Johnom paradajky. Je to šialené. O ulicu vedľa je kostol sv. Moniky čo je dosť super. Aktuálne čakám tretie dieťa a je mi jedno čo to bude. Lebo na to, že mám 26 rokov, je tri deti super, no nie?
Fred je ešte stále vo väzení. Minule som bola na súde s prosbou, či by ho nemohli pustiť. Vraj nie, lebo má na krku viac vecí než len znásilnenie.
John má firmu na paradajky. Tomato Moby. Ak ste to logo videli v supermarkete, to je on.
To je všetko zatiaľ. Dúfam, že kráčame po správnej ceste, Pane.
Phil sa akurát zobudil. Musím bežať. Čau Ruth.
emka.
Asi si u chcela skoncit. Pekny dej ale...cakala som nieco ine od tohto pribehu
OdpovedaťOdstrániťSúhlasím s Kajkou. Od tohto príbehu som čakala omnoho viac, pretože v ňom bol prísľub niečoho veľkého, skvelé myšlienky a veľmi dobrý dej. Keby to chcelo, mohlo by to byť fakt skvelé.
OdstrániťJe mi ľúto, že si takto ukončila tak dobrú vec.
Mrzí ma, že som vás sklamala :D ale seba som nesklamala. (narcis.)
OdpovedaťOdstrániťMyslím, že fantázia každého je úplne iná a preto ste si tento príbeh mohli v pohode domyslieť a nemusíte veriť môjmu zakončeniu. Ale to je predsa jasné. Ako Kaja v Lídli . Jej verzia sa mi nepáčila a myslím si, že keď ten príbeh píšem ja, mal by sa skončiť tak ako ja chcem. Aj Kaja mi to povedala.
Ach Emoň. Nebud smutná. Tvoj talent ti nikto nikdy nezoberie. Si super.
OdpovedaťOdstrániť