Na druhý deň ráno zašla Bella k Fredovi domov. Bola teplá ranná sobota, úplný opak minulého dňa.
Fred býval v asi najstarších obytných domoch v meste. Niektorí obyvatelia nazývali tieto domy, opachy mesta Helena. Sivé zaužívané sedemdesiat rokov nezrekonštruované kocky, kde na každom balkóne namiesto červených muškátov viseli šnúry s farebným prádlom.
Bella uňho bola už dva krát, takže sa mierne vyznala. Vyšla na najvyššie poschodie, a zaklopala na jedny zo štyroch dverí, kde bola pribitá vyblednutá menovka s nápisom O'Magors.
Mám byť k nemu hnusná alebo sa tváriť, že je všetko v poriadku? prebiehalo Belle hlavou kým čakala na otvorenie. V poslednej chvíli si spomenula na kostol, no to už Fred stál vo dverách. "Hey sweetie." pozdravil ju jeho tradičným pozdravom, ale jeho nálada bola na bode minima. Bol sklesnútý, mal kruhy pod očami, strapaté vlasy, a pokrčené tričko, ktoré mal zrejme oblečené už tretí deň.
Bella si ho premeriavala od hlavy po päty a stále mlčala. Ani sa neusmiala. Fred ju mlčky pustil dnu tušiac, čo sa asi stane. Byt páchol akoby sa v ňom nevetralo od jej poslednej návštevy. Keď vošla do jeho izby, zmenila názor, pretože mal dokorán otvorené okno, kde dlhá biela záclona viala až von. Sadla si na jeho neustlanú posteľ. On si sadol na drevenú stoličku pri jeho prázdnom písacom stole, a podoprel si hlavu rukami. Vyzeral značne zdeptaný. Môže sa vôbec v tom tvrdom vymletom Fredovi O'Magorovi skrývať svedomie?
"Sorry Bella. I'm so sorry." pozrel na ňu. To je ale dobrý herec pomyslela si Bella poukazujúc na to, že ho nemrzí to, že sa chcel vyspať s lacnou ženou a podviesť ju, ale to, že mu hrozí basa.
"Fred..prestaň." ozvala sa ticho. "Želám si, aby bol toto náš úplne posledný rozhovor, tak nemusíš klamať." hneď ako to dopovedala, Fred ešte väčšmi sklesol.
"Ale ja som bol opitý.."
"No a čo? Aj tak si to bol ty."
"Ale Bella ja som do teba úplny blázon... vydržal som s tebou chodiť najdlhšie v históríí môjho randenia.!"
Bellu zachvátil hnev, že bola celá červená. "Viem presne prečo. Pretože si so mnou ešte nespal. Čakáš len na to. Keby si ma bol pretiahol hneď, už dávno sme si cudzí a okolo tvojej partie sa točí už ďaľšia baba.!!"
Fred sa úplne zarazil a ostal na ňu civieť. Bella si až vtedy uvedomila, čo povedala. Taký slovník často nepoužíva a už vôbec nie v kriku. Ale mala pravdu. Uvedomila si, že len prekopírovala do drsnejšej formy výklad Otca Gregora, keď im na jednom zo stretiek hovoril, že niektorí chalani berú dievčatá za cigarety. Mám rád cigarety, ale keď ju vyfajčím, zašliapnem ju na zem. Tak isto ako dievčatá. A Bella bola pre Freda tou ešte nevyfajčenou cigaretou.
"Bella čo ti šibe? Mne absolútne neprekáža, že sme to ešte nerobili." prehrabol si čierne vlasy. Bella sa ironicky zasmiala.
"Vždy keď máš ruku vo vlasoch O'Magor, znamená to, že si nervózny. Si nervózny, pretože klameš. Vadí ti to. A preto si chcel tej pouličnej ženskej zaplatiť. Veď ty by si to robil aj pod kríkom v parku fuj ty perverzák, nechápem sa, že som s tebou vôbec chodila..." nakladala mu a Fred sa počas toho zvláštne tváril.
"Kto ti vlastne povedal o tej štetke? Mark?" zamyslel sa ignorujúc Bellin hnev.
"John." preriekla sa.
Fred sa odmlčal. Zasahovali ho samé prekvapenia.
"Ty toho idiota poznáš?"
"Áno. Je to najlepší idiot na svete.." usmiala sa.
"Odkiaľ?"
"To je nadlho Fred. By the way, tvoj brat" zmenila tému, pretože zbadala kríž na druhom konci izby.
"Môj brat..." nechápal
"Nikdy si mi nepovedal, že ho máš." hovorila tichým tónom.
Fred si prehrabol rukou vlasy. Týmto zrejme Bellu na školskom plese zbalil.
"Nevedel som, že by ťa to zaujímalo sweetie. Je iný než ja. Jediné čo máme spoločné je rodina a táto izba. Nothing more. By the way.. Ako to vieš?"
"Chodí na stretko do kostola svätého Monitora. Tam, kde aj ja." uškrnula sa.
Keby bol vtedy mal Fred v ústach kolu, už by ju jeho ústa neobsahovali.
"Čo?! Tak odtiaľ poznáš toho idiota Johna!"
"Si múdry Fred.." ironicky sa uškrnula a vstala. On mlčal a stále hľadel na jedno miesto. Jeho modré oči na tmavej tvári vynikali a čierne strapaté vlasy ho robili až priveľmi príťažlivým. Bella ho hodnotila za krajšieho ako Johna, aj keď nevedela prečo hodnotí práve týchto dvoch. Možno to vedelo iba jej srdce. možno.
Zdvihla sa na odchod, pretože chcela za tým všetkým spraviť hrubú čiaru a tento byt už nikdy nevidieť. No stalo sa niečo, čo by bolo možné vidieť aj cez tú najhrubšiu čiaru napísanú centrofixkou. Aj o 100 rokov.
_
Vtom niekto vošiel. Odtrhol ho odomňa, a skríkol. Viem len jediné. Plakala som. V mojom srdci som necítila nič. Iba niečo tak veľké a tak isto prázdne. Je to vôbec možné? Pozerala som sa na človeka, čo ma zneužil. A aj na toho, čo ma zachránil. Bili sa. V mysli sa mi prelínali dve situácie, čo si boli navlas podobné ako dvojičky. Historka, čo zažil John, a situáciu, ktorú práve prežívam ja. Len som na mieste niekoho iného. Na mieste tej prostitútky. Ona bola zachránená včas. Ja nie.
Em, chcem Ti len napísať, že som čítala Tvoj komentár a že som Ti naňho odpísala. A ešte chcem napísať, že určite pokračuj v tomto príbehu. Tak dlho, ako to len pôjde, pretože tento príbeh má potenciál a veľmi dobrý smer. Veľmi sa Ti podaril a aj keď som ho nikdy neokomentovala, každú časť som prečítala ešte v deň keď vyšla. Pretože aj napriek neaktivite Tvoje blogy sledujem denno denne. Občas na nich kliknem aj dvakrát za deň..... Určite pokračuj. Máš na to talent.
OdpovedaťOdstrániťnič už neviem napisať lebo všetky moje myšlienky napisala bronka. iba k tym poslednym riadkom sa vyjadrim: NIEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEE
OdpovedaťOdstrániť